Prechádzka na Pleše
Pôjdeme sa niekam prejsť, už prosím len príďte. Takto nejak by som parafrázovala pozvanie v minulom čísle Pohľadu na vychádzku plánovanú na 19.11.2022. Zrejme to znelo trocha neisto, keďže jediné, čo bolo jasné, bolo miesto stretnutia, ale nie cieľ cesty. Niekedy sa to proste tak vyvinie, že vieme kde začneme, ale nemáme ani tušenia, kde skončíme. Nakoniec sme sa deň pred vychádzkou stretli na fare na stretnutí rodín a dohodli sme sa, že cieľ budú Podkonické Pleše. Ráno sme sa zišli pred farou a s miernym omeškaním sme po desiatej vyrazili v dvoch autách. Keď sme vystúpili pri chate nad dedinou, čakali nás tam posádky ďalších dvoch plne obsadených áut. Zaskočila nás zima, ktorá tam bola. Cesta od parkoviska bola celkom blatistá a ja s malým Simeonom som bola rada, že mám so sebou aj Samka a Sárku, naše staršie deti. Pomohli mi s jeho nesením v nosiči. Môj Maťko nemohol ísť, lebo riešil technické veci u nás na chalupe. Nakoniec sa nás tam zišlo 20. Celkom dosť na celkom nepredvídateľné a chladné počasie, lebo mnohých odrádzali predpovede počasia o daždi.. Počas cesty mali deti veľa energie a neustále pobehovali okolo nás, ako keby sme ani nešli hore kopcom. Cestou sme videli a počuli veľa vrán. Pán pre nás pripravil krásne výhľady už pri postupe na vrchol. Samotný výstup nás celkom zahrial, takže sme získali odvahu spraviť si aj malý podvýletík na neďaleký kopec, kde bol posed. Boli sme síce už zohriati, ale nedovolili sme si robiť dlhšie prestávky, aby sme nezachladli, lebo počasie sa ani k obedu veľmi nezlepšovalo. Dorotkina kamarátka Francis priniesla medzi nás vietor ešte nie dobre poznaného človeka a preto aj debaty s ňou boli pre niektorých z nás príjemným obohatením. K autám sme sa dostali inou cestou ako sme šli hore, takže sme vlastne absolvovali taký okruh okolo Pleší. Pred nastúpením do áut ešte prebehla očista našich topánok, lebo ako som už spomínala, bolo dosť blatisto a trochu oťaželi od blata, ktoré sme cestou nabrali. Začali sme na fare a skončili sme okolo 14:30 hod. doma. Výlet bol super a mali sme aj spoločenstvo, za čo patrí veľká vďaka nášmu jedinému Pánovi, Ježišovi Kristovi, ktorý sa o nás celý čas úžasne postaral.
Autor: Evka Drienovská