Prechádzka náučným chodníkom v Jakube
Bol krásny októbrový deň 17. 10. 2021 a už počas rozhovorov s bratmi a sestrami po službách Božích to vyzeralo na celkom dobrú účasť. Vždy sa teším, keď je dobrá účasť, pretože tak môžem byť súčasťou rôznych rozhovorov a mať tak podiel na tom, ako Pán mocne žehná skrze každého zo zúčastnených. Aby som bol zase úplný a úprimný, mám rád aj výlety, kde nás nie je tak veľa, pretože na nich sa zase dá zájsť v konverzácii s ľuďmi hlbšie, do detailov ich, ale aj mojich svedectiev s tým, že potom nemám pocit, že som niekoho z ostatných odignoroval alebo „odflákol“. Pán dáva radosť aj tak alebo aj tak, a to je super na živote s Ním. Som presvedčený o tom, že Hospodin nie je žiaden pragmatik a teda, že nenavštevuje len tie miesta, kde to funguje, ale má rád aj tie miesta, kde to na prvý pohľad nefunguje, ale predsa len je na nich možné niekoho posunúť či resp. požehnať. Ale to vidí len On, nám je to častokrát skryté. Zišlo sa nás celkom dosť a o to pestrejšie boli teda aj naše konverzácie. Jakubský náučný chodník začína v doline pri katolíckom kostole a pokračuje asi trištvrte hodinovým stúpaním po ceste medzi stromami. Na konci stúpania je vrchol celej cesty- krásna, veľká lúka. Tu sme sa všetci zastavili a už len pokračovali vo svojich debatách započatých v priebehu cesty. Pán dal mojej Evke chuť spievať chvály nášmu Bohu za tú krásu, ktorú sme okolo seba mali, k čomu sme sa viacerí aj popridávali a bratovi farárovi Michalovi zas Slovo, ktorým nás povzbudil v našom pozemskom putovaní všeobecne. Osobne to bol pre mňa zaujímavý výlet aj tým, že som tam bol iba s Evkou a s naším najmenším Simeonom, pretože ostatní boli doma v dobrovoľnej karanténe alebo na nejakých volejbalových turnajoch. Takto nám Pán dal znova zažiť prechádzku v trojici, akú sme už dávno nezažili – a cestou dole z kopca sme si to aj užili. Cestou do cieľa, či k začiatku, keďže chodník má štart aj cieľ na jednom mieste, sme sa ešte zopárkrát zastavili a pofotili sme prekrásne Božie Stvorenie a plní nových tém a svedectiev sme sa pobrali po asi dvoch hodinách zase domov na svojich autách. Určite chcem poďakovať v prvom rade Pánovi za to, že nám tak krásne zmenežoval to nedeľné popoludnie. Je dôležité uvedomiť si, že nič nie je náhoda, a aj to, že sme tam boli toľkí a práve v takom zložení, neznamená nič menej ako to, že nás tam Boh spojil, aby sme naplnili skutky, ktoré pre nás v ten deň pripravil. Už ako sa to komu podarilo, vie posúdiť len On, ale napriek tomu je to úžasný dar, za ktorý nám patrí Mu len ďakovať. Tiež je super, keď sa podvolíme vedeniu Ducha Božieho a necháme sa použiť aj takýmto spôsobom, teda že ideme a svedčíme o našom živote s Bohom, hovoríme Jeho Slovo, ktoré nám dáva na srdce a žehnáme tým všetkým, ktorí sa zúčastnia na tom Božom výlete. Nech Mu teda znie za to veľká chvála a Haleluja v našich srdciach, že na nás nezabúda, ale ostáva s nami a snaží sa nám zorganizovať náš voľný čas tak, aby sme mohli byť požehnaní, ale i požehnaním pre tých, ktorí to potrebujú. Buďte požehnaní!
Autor: Martin Drienovský